Ked som prechadzala rozne stranky o macickach (najcastejsie mackysos, vdaka ktorej mame aj nase dve cierne micuchy), tak pri mnohych bolo napisane, ze su to tzv. “pomocnicky”. Nechapala som presne, co sa tym mysli, kym do nasich zivotov – a domacnosti – nevstupila Ellinka. Odvtedy som vyznam tohto slova pochopila naplno. Bez nasej bielej princeznej sa tu totiz nemoze nic ani suchnut. Ked sa zameta, asistuje pri metle, ked sa vari, sedi na stolicke a pozoruje (a mozno aj odobruje dianie), ked sa prezlieka postel, sedi na nej a hodnoti kvalitu odvedenej prace. No najviac sa jej “pomocnicstvo” uplatnilo teraz, pocas sviatkov. Ako to uz byva, vo vacsine domacnosti sa gruntuje od podlahy a robi sa to, co sa nestihlo cely rok. Tak to bolo aj u nas. A tak to bolo aj u nas. Kym obe cierne krasky sladko pochrapkavali, Ellinka sa od ruchu v domacnosti ani nehla. Ked sa zdobil stromcek kontrolovala kvalitu vianocnych gul, dve sa jej asi nepozdavali, lebo tie neskor zlikvidovala ), odstranovala podla nej nepekne vetvicky. Ale najvacsie prekvapenie prislo, ked sa nasadzoval vianocny spic. Nikdy by som neverila, ze macky vedia lozit po rebrikoch. Ale nasej Ellinke to nerobilo ziaden problem. Razom vyliezla na vrch rebrika a obsadila hornu priecku, len aby bola v centre diania. A zrejme sa jej tam tak zapacilo, ze potom rebrik odmietala opustit, aj ked uz bol stromcek hotovy. Je to naozaj nasa najvacsia pomocnicka. Len dufajme, ze sa nebudeme stahovat – Ellinka by si totiz pri presuvani skrin urcite presilila labky )