Tak naše malé (?) zlatíčko má za sebou už prvú ruju. Zvládla ju celkom v pohode, a my vlastne tiež, veď celé to trvalo asi tri dni. Zistili sme však, že Ellinka pri zvolávaní kocúrov používa slová “Ojojoj…” Takže sme sa aj napriek jej “utrpeniu” pri jej vstupe do dospelosti občas aj zasmiali. Odkedy Ellinka začala papať granulky, nejak nám nabobtnala. Je z nej – aspoň vizuálne – už veľká micka. Pomaly prerastá aj svoje staršie čierne “sestry”. Ešte stále si vytrvalým stupňujúcim mňaukaním dokáže pýtať aj konzervičku (od každého, kto príde do kuchyne) a keď nie sme dostatočne rýchle, tak začne obhrýzať držiatka na kuchynských dvierkach, ale väčšinou len pooblizuje šťavu a ide opäť na granuly. Napriek svojej “veľkosti” je však povahou stále mačiatko, ktoré momentálne zrejme prechádza fázou puberty a má obrovské množstvo energie. Často nás vyľaká, keď z ničoho nič vyskočí a začne trieliť po dome ako vystrelená. To samozrejme nezostane bez odozvy u jej sestier, takže susedia musia mať pocit, že doma chováme stádo byvolov, ktoré sa práve splašilo. Na druhej strane si však už vie vychutnať aj pohladenie. Keď ju poškrabkáme po hlavičke alebo pod bradičkou, slastne priviera očká a keby mohla hovoriť určite by povedala: “Ešte.” Zaujímavé však je, že pri tejto činnosti nikdy nepradie. To si necháva vždy na skorú rannú hodinu, keď si k nám ľahne do postele, tlačí nám na líci alebo na chrbte kapustičku a vrčí ako malý traktor. Ako lev však dokáže vrčať, keď sa jej pokúšame ostrihať pazúriky (to vtedy, keď je “tlačenie kapustičky” už pre nás bolestivé). Na Ellinku totiž neplatia chvaty, ktoré nás naučil veterinár, že prichytiť kožu na krku, čím mačiatku pripomenieme jeho detské časy, keď ho tak nosila mamička. Ella je na to úplne imúnna. Vrčí, kope, hryzie, skrátka bojuje ako vlčiak, až kým sa a) nevyšmykne alebo b) s touto pre ňu odpornou procedúrou neskončíme. Vtedy na ňu neplatí ani to, že ragdoll by sa mal po prichytení “pod pazuchami” uvoľniť. Ellinka je všetko iné, len nie uvoľnená. Zato, dokonale sa dokáže uvoľniť na ktoromkoľvek povrchu, ktorý je aspoň meter od zeme. Najnovšie sa jej najlepšie spáva na komodách, kuchynskom stole, policiach a dokonca aj na kávovare. Vysunutú plochu škrabadla používa len v noci. Ale to asi preto, že škrabadlo je v spálni. Ellinka je totiž skutočne ako malý psík, nepohne sa od nás ani na krok, vždy musí mať prehľad o tom, čo kto robí a sprevádza každého, kto sa kamkoľvek pohne. Niekedy nevie, kam skôr skočiť. A pre toto všetko ju veľmi ľúbime