Dlhšie som sa neozval, keďže mám furt čo robiť a týmito labami dačo písať na tej malej klávesnici.. no čo Vám budem hovoriť, ježia sa mi chlpy na krku z toho. Ale že ste to vy, to by som nebol ja, že by som sa neobetoval. No jedine, že by nie (:

Neviem ako inde, ale tu sa vám toho udialo odkedy som naposledy písal toľko, že si už ani spomenúť neviem. Buď furt dačo nové vymýšľajú veľké mačky, čo chodia po zadných (takzvaní zadáci), alebo ja (takzvaný ja). Dúfam, že je každému jasné, kto tu je väčší výmyselník. Pre tých pomalších poradím, že zadáci to nie sú (:

Raz vám bola taká kosa, že ani len zadáci nechceli päty z domu vytiahnuť. Ale vetrať sa vraj musí (neviem kde to čítali) tak som si musel nájsť dáky teplý flek. Jasné, že som našiel, však som to JÁ, s veľkým J a veľkým Á.

A potom prišli vianoce. No krása. Všetko za oknom biele, ale nech to len pekne ostane tam. Čo je biele, môže byť dobré len vtedy, keď to je aj teplé. Čo je ale podstatné, na nete som čítal, že na vianoce sa rozdávajú DARČEKY! A to mi zadáci bezočivo zamlčali! Tak som si všetko prešmejdil, aby som našiel čo mi kúpili. Ktovie ale kde mi to skrývali, lebo až do štedrého dňa som nič nenašiel.

 Nakoniec ale konečne nadišiel deň D, zazvonil zvonec a… anooo, dostal som svoj prvý pekne zabalený darček (: Najskôr bola sranda s rozbaľovaním a potom s tigrom. To preto lebo som dostal tigra na šnúrke. Teda na nete som čítal že tiger je údajne najväčšia a najstrašnejšia mačkovitá šelma. No ak sa pýtate mňa, tak to trošku preháňajú. Tigra som preplieskal sprava-zľava a bolo. Poviem vám, sebavedomie mi stúplo ešte viac a to si zadáci určite mysleli, že už väčšie určite byť nemôže.

Fakt som chcel zadákov prekvapiť, keď už boli takí milí a dali mi darček a dlho som premýšľal čo by som im dal. A potom, sťaby blesk z jasného neba, prišla TÁ myšlienka. Dám im to najlepšie, najkrajšie a najchytrejšie čo kedy táto zem nosila, MŇA (: …. Akurát, že som sa nedokázal poriadne zabaliť, takže to až také prekvapko nebolo.

Po novom roku zadákov napadlo, že si postavia krb. Tí majú bohovské šťastie, že so mnou možu žiť v jednej domácnosti. Bezo mňa by boli určite stratení. Ktovie ako by ten ich krb skončil, keby som im nerobil stavbyvedúceho. Pripájam jednu momentku, keď som bol na obhliadke. Ak sa niekto z vás chytrákov pýta, kde mám prilbu, tak podotýkam, že prilbu nosia roboši a nie stavbyvedúci, tak pozor…

No ale dosť bolo o mne na dnes. Musím si ísť trošku schrupnúť, keďže ráno o piatej vstávame (: Ešte sa môžete pokochať pár momentkami jedného krásavca. Pekný, no nie?… Jasné, veď som to JÁ…tiež naletíte na každú srandu… (:

A mám aj svojho kamoša Howieka a s ním sa teda našantím. Sme veľkí kamoši a radi vyvádzame. Len sa nerád fotím a vtedy žmúrim oči…

…a už týždeň mám aj ďaľšieho kamoša – kóliu Sali. Spočiatku sme sa na seba len tak pozerali, ale už sme sa spriatelili. Je trošku iný ako Howiek, hlavne si my, kocúri musíme zvyknúť na to, že nevie používať záchod ! Pcha !

Ešte vám dnes ukážem ako rád s mojím mačacím kamošom Havíkom   vyberáme nákup, kuracinka mňam a triedime, čo kam patrí.

A nakoniec naše prechádzky! Vonku mám aj škrabadlo, povedali mi, že sa volá strom. Teraz napadol sneh, to bolo niečo pre nás, pooblizovať si snehové laby..  Veď sa pozrite.

… a ak máte ešte čas, pozrite si krátke video, kde vám ukážeme s mojím kamarátom Havíkom ako nás zaujala krabica s otvorom…

Fuzz_Howie a krabica

Rodičia ma aj vážili a už vážim 4.3 kg – takže rastiem do krásy.

Rodičia ma aj vážili a už vážim 4.3 kg – takže rastiem do krásy.

Rodičia ma aj vážili a už vážim 4.3 kg – takže rastiem do krásy.

Rodičia ma aj vážili a už vážim 4.3 kg – takže rastiem do krásy.

Rodičia ma aj vážili a už vážim 4.3 kg – takže rastiem do krásy.

Rodičia ma aj vážili a už vážim 4.3 kg – takže rastiem do krásy.

Rodičia ma aj vážili a už vážim 4.3 kg – takže rastiem do krásy.